...na slovíčko (po sieti) s pesničkárkou Soňou Horňákovou...
Cez web si mailovali Ernest Murín & Soňa Horňáková, cop. August/September 2006, /článok pre časopis HUDBA; október 2006/
EM: Aké boli Tvoje muzikantské začiatky?
SH: Začínala som nebadane. Ani som si vtedy neuvedomila, že vlastne začínam:-)) A teraz mám pocit, že "kruh sa uzatvára", lebo akosi nebadane sa opäť vraciam k začiatkom a objavujem zvuky, tóny, harmónie ... a všetky tie podstatné "maličkosti" hudby...,, jej chuť, farby a tajomstvá tak isto, ako kedysi vo svojich štyroch rokoch, keď ma toto všetko prvýkrát stretlo a očarilo. Teraz už viem, že to vôbec nemusel byť začiatok, ale iba pokračovanie jednej veľkej LÁSKY, ktorá trvá.
EM: Hmm, veľmi zaujímavé...v minulosti ešte chvíľku zostaneme. Ako to bolo s Tvojím prvým hudobným nástrojom, ak nepočítam hlas? Ktorý z inštrumentov Ťa očaril, keď si vstupovala do hudobného sveta?
SH: Prvý hudobný nástroj mi daroval môj starý otec - detské plechové husličky. Neskôr som dostala mandolínu, no, a v 15-tich rokoch prišla moja veľká láska, GITARA.
EM: Patríš medzi hudobných samoukov?
SH: Som samouk a snažím sa na gitaru hrať tak, aby sme si rozumeli. Za tie roky "spolužitia" si dôverujeme a vieme, že by sme sa mohli "rozprávať" o čomkoľvek. Ale ona mi prezradí len toľko, koľko dokážem uniesť. Viac nie. Je veľmi ohľaduplná a trpezlivá:-)).
EM: Spomínaš si na svoje prvé vystúpenie pred publikom? Hrala si sama, resp. Ti spoločnosť robila práve Tvoja "drevená láska" ?
SH: Moje úplne prvé vystúpenie ! :- ) ? = Dom kultúry v Dunajskej Strede (v meste, v ktorom som vyrastala a začínala rozvíjať svoje hudobné aktivity. Mesto, ktoré dodnes milujem, kde žije moja najbližšia rodina, moji priatelia a moje spomienky z detstva). Bola to súťaž/populárna pieseň v podaní žiakov základných škôl. Miestna bigbeatová skupina nacvičila všetky súťažné pesničky. Ja som spievala pieseň "Biely Anjel" od Pavla Hammela & Prúdy, (a to som vtedy ani netušila, že cca 14 rokov budem mať vlastnú pesničku "Biely pavúk". "Bieleho anjela" som spievala ako o dušu, ale nevyhrala som:-))) (iba ak presvedčenie, že presne toto je to, čo ma naozaj baví ! (Gitaru som vtedy ešte nevlastnila, až rok po tomto "incidente":-))))) Bol to krásny a silný impulz! Môj prvý krok do neznáma...
EM: Kde si čerpala a kde dodnes čerpáš inšpiráciu pre svoje pesničky? Chodievala si, resp. chodievaš aj na "stretnutia s tichom" a stretávaš tam svoju múzu/múzy? "
SH: Jasné, lenže múzy si chodia vtedy ,keď ony chcú. Naopak to vôbec nefunguje (aspoň nie v mojom prípade). Ale mám také podozrenie, že múzy v našej hlave skladujú mnohé postrehy a zážitky aj bez toho aby sme o tom vedeli. Potom s nimi v pravý čas vyrukujú. Sú vždy v pohotovosti "zbierať za nás peľ z kvetov", a keď máme v sebe to správne "zariadenie", môžeme ho spracovávať. Tak je to s múzami!:-)
EM: Údajne ťa hneď v začiatkoch výrazne "zasiahla" a ovplyvnila kanadská pesničkárka Joni Mitchell... ?
SH: Joni Mitchell je jedinečná a neopakovateľná. Je to typ umelkyne, o ktorej nemá zmysel hovoriť, ak ste ju nikdy nepočuli. A ak áno, a počúvali ste ju pozorne s otvoreným srdcom, potom vám už nikto nemusí nič vysvetľovať. Stane sa vašou súčasťou. To sa prihodilo aj mne.
EM: Venuješ sa aj redaktorskej a moderátorskej práci na pôde rozhlasu...ako si sa k nej dostala a ako sa Ti darí skĺbiť túto prácu s hraním a spievaním?
SH: Bola to náhoda! Aj keď si myslím, že podvedome som tušila túto cestu. Ako deti sme sa často hrávali na "veci v obchode". Ja som vždy bola rádio (smiech)! Keď ma zapli, spustila som pesničky z aktuálnej hitparády Radio Luxemburg. Takže, dalo sa to čakať! Aj na škole (PdF UK ) som moderovala v IRŠ (internátne rozhlasové štúdio) a vyberala hudbu. Moja práca zatiaľ s hraním a spievaním ladí. Dúfam, že to ešte nejaký čas vydrží.
EM: To dúfame viacerí...:-)) Urobme teraz skok po časovej osi a prejdime teraz k muzičke , resp. pesničkám. V roku 1983 si nahrala s Borisom Sodomom skladbu "Mlčanie" pre festival Bratislavská lýra. Nie som sám, kto privítal jej zaradenie na 2 CD-ko nazvané "Piesne z nevydaných albumov" /vyd. Millenium Rec. v roku 2003/ plné Tvojich starších, prevažne rozhlasových nahrávok. Mohla by si priblížiť jej osud?
SH: Boris Sodoma & Jozef Augustín Štefánik, autorská dvojica skupiny Strom ponúkli do výberového kola festivalu "Bratislavská lýra ´83 " pieseň Mlčanie. Textár Jožko Štefánik si naivne (a my tiež) myslel, že mu na jeho tajné šifry v texte festivalová cenzúra nepríde. Ale prišla aj to, čo tam nebolo. Pieseň sme síce nahrali, no na BL´83 nezaznela. Nahrávka bola zmazaná (štúdio Opus) a bolo "stopnuté " aj jej šírenie v médiách. Boris si ju prezieravo nahral na súkromný štúdiový pás. Po dvadsiatich rokoch "mlčania" konečne pieseň "Mlčanie" dostala šancu prehovoriť na spomínanom 2CD.
EM: Na Tvojich albumoch hrajú spriaznené muzikantské duše vrátane Pavla Hammela, či členov kapelky Slide & Udu. Ako vznikla spolupráca práve s nimi?
SH: Spontánne, neplánovane a nečakane! Či to bol Paľo Hammel alebo iní. Ale Slide & Udu sú jednoznačne najbližšie k mojej hudbe zo všetkých hudobníkov ,s ktorými som doteraz spolupracovala. Som rada, že som práve s nimi (Maťo Zajko - gitara, Ajdži Sabo – perkusie & bicie, Maťo Gašpar - bas.git.) nahrala album: "Pozdrav z Teonatu" /Slnko Records, r. 2005/.
EM: Kto Ťa okrem spomínaných umelcov muzikantsky oslovuje? Chodíš ešte na "živé" koncerty svojich obľúbencov?
SH: Tých čo ma inšpirujú je, chvalabohu, ešte stále dosť: Beth Orton, Sufjan Stevens, Pajo, Adem, Television Personalities, Smog, The Fiery Furnaces, The Britisch Sea Power, Emiliana Torriny, Pernice Brothers, Juana Molina, z našich rozhodne Živé Kvety, Longital, Slide & Udu, J.B.Kladivo, no a "pesničkárska klasika" Bob Dylan, Joni Mitchell, Neil Young, Donovan, Woody Guthrie ....a to som vymenovala len zlomok z toho, čo rada počúvam. Napr. Cesaria Evora je pre mňa pohladením, vždy keď som v koncoch, tak ako Saroyanove poviedky alebo Hesseho knihy. Skrátka, v mojom živote sú ľudia, ktorých nikdy nezakladám do poličky. A živé koncerty? Áno! Tam ide o všetko, ak je ozajstný !
EM: Keď sme pri koncertoch - vystupuješ aj ako sólistka alebo už len s kapelou?
Aj ako sólistka, aj s kapelami aj ako trio, duo a pod. Podľa toho o aký koncert ide a čo by na ňom malo zaznieť. Pokiaľ ide o malé kluby, hrávam sama. Ale nie je to pravidlom. Som "samostatná jednotka" a ešte stále nikomu nepatrím a nikto nepatrí mne:)))Práve tak mi to najviac vyhovuje(smiech)!...... a možno som z toho niekedy aj trochu smutná :(
EM: Čo plánuješ v rámci muzikantských projetkov do budúcna, ak to nemá byť prekvapenie?
S.H.: Všetko sa ešte iba vyvíja. Je možné, že niečo zaujímavé objavím, a možno to bude zaujímavé len pre mňa... , ale ja sa na to „niečo“ už celkom teším :))
EM.: Ďakujem Ti krásne za reakcie a prajem Ti len to *NAJ* nielen na poli hudobnom...